Po neúspešnom vystúpení v Tokiu ho ešte viac trápilo celkové smerovanie
slovenského plávania, ktoré podľa neho nemá koncepciu a nedokáže držať
krok s európskou či svetovou konkurenciou.
Nagy obsadil vo svojej prvej disciplíne 23. miesto časom 4:18,29,
pondelňajší motýlik zvládol časom 2:01,91 minúty. V celkovej
klasifikácii bol na 37. priečke, pričom do semifinále postúpilo 16
najlepších.
„Mohlo to byť lepšie, ale teraz na viac nemám. Nie som spokojný. Na
100 aj 150 m som bol na tom ešte celkom dobre, ale na poslednej
päťdesiatke ma to dobehlo. Ako sa hovorí u nás: ´vyhodilo mi poistky´.
Rozsypal som sa a už sa s tým nedalo nič robiť. Taký je delfín, taká je
táto disciplína," povedal.
Dvadsaťosemročný plavec sa dostal do Tokia s B-limitom na pozvánku od
Medzinárodnej plaveckej federácie (FINA). Tá mu prisúdila štart aj na
200 m motýlik, teda v disciplíne, ktorej sa špeciálne nevenuje.
„Bolo prekvapenie, že to tu budem plávať, prvýkrát na olympiáde som plával 200 m motýľa. Musím to trošku dobehnúť." Po
nevydarenej olympiáde si dopraje oddych a potom sa opäť začne
pripravovať, tento rok by sa chcel kvalifikovať na šampionáty v krátkom
bazéne a na budúci na MS, ktoré sa uskutočnia taktiež v Japonsku.
„Som rád, že mám OH za sebou, mrzí ma, že to bol takýto čas. Som
veľmi rád, že som tu mohol byť a že sa to vôbec koná, ale na olympiáde
mám predviesť to najlepšie a to sa nestalo. O rok sú MS znova v Japonsku
a to už bude taká moja posledná veľká súťaž. Pokúsim sa na ňu pripraviť
čo najlepšie. Dúfam, že už do toho nepríde žiadny Covid-19 a nič
podobné. Budem mať jednu poriadnu sezónu v bazéne a potom uvidíme," uviedol.
Slovenské plávanie v uplynulých rokoch zaostáva za konkurenciou a podľa Nagy sa to v ďalších rokoch príliš nezmení. „Ten
vlak nám utekal vždy. Mali sme pár jednotlivcov ako Martina Moravcová,
Ľuboš Križko, Tomáš Klobučník, Katarína Listopadová, ja a teraz Andrea
Podmaníková, ktorí tomu ako tak stíhajú. Ale tu neexistuje dlhodobá
koncepčná príprava, tu nikto nerobí s juniormi a oni tiež nechcú robiť
sami na sebe, takže ten vlak nám bude stále utekať. Je to o to
smutnejšie, že ja som tu a mám poriadny kus roboty, aby som dobehol
zvyšok sveta, a doma je to presne také isté. Chalani majú poriadny kus
roboty, aby dobehli mňa. Čiže rozdiely medzi našim štartovým poľom a
tým, čo stretneme, keď vytiahneme päty za hranice, sú naozaj obrovské.
Máme čo robiť, ja musím začať od seba a skúsim to opäť o čosi dobehnúť."